Aké typy zdrojov paliva použiť na dekarbonizáciu?

Aké druhy energie sú dnes k dispozícii na pohon nákladných vozidiel?

• Nafta
• Plyn
• Vodík
• Elektrina

Prejdime si ich jeden po druhom, aby sme zistili, ktorý z nich bude najúčinnejší pri znižovaní emisií CO2.

Všetky emisie CO2 sa počítajú od výroby energie a vozidiel až do konca ich životnosti. Tieto výpočty boli vykonané pre 16-tonové vozidlo.

Bionafta, ester mastných kyselín vyrobený z rastlinných olejov, ako je repka olejná, prináša 65 % zníženie emisií CO2 v porovnaní s fosílnou naftou a mohol by byť vhodným doplnkom vznetových motorov. Samozrejme, v súčasnosti je to jedno z najlacnejších riešení.

Používanie bionafty v cestnej doprave je však obmedzené dostupnými množstvami a jej výroba môže tiež vytvárať riziká odlesňovania a čeliť konkurencii zo strany iných odvetví, napríklad výroby potravín.

Je veľmi pravdepodobné, že do roku 2040 nebude tento druh paliva používať viac ako 10 % nákladných vozidiel.

Syntetické palivá (XTL, HVO), biopalivá druhej generácie, umožňujú ďalšie zníženie emisií CO2. Získavajú sa zo živočíšnych tukov, použitých olejov alebo lesných zvyškov a nekonkurujú potravinárskym výrobkom. V súčasnosti sú však k dispozícii vo veľmi malých množstvách a pravdepodobne to tak bude aj v nasledujúcich desaťročiach, keďže množstvo použiteľných surovín je obmedzené.

E-nafta, ktorá sa vyrába z obnoviteľnej elektrickej energie, vody a CO2 z atmosféry, tiež poskytuje 65% zníženie emisií v porovnaní s fosílnou naftou. Jeho sprístupnenie si však vyžaduje rozsiahle investície, ktoré ešte nie sú isté.

To znamená metán, ktorý existuje v dvoch formách: fosílny zemný plyn a bioplyn vyrábaný fermentáciou splyňovaním organickej hmoty (biomasy).

Fosílny zemný plyn prináša úspory len 5 % emisií CO2 v porovnaní s naftou. Preto nie je vhodnou možnosťou dekarbonizácie.

Biometán alebo bioplyn, vyrobený fermentáciou alebo splyňovaním organických látok, produkuje o 75% menej emisií CO2 ako motorová nafta. Množstvo dostupného bioplynu je a naďalej bude obmedzené. V dôsledku toho bude odvetvie dopravy súťažiť s inými odvetviami, pokiaľ ide o jeho využívanie, a očakáva sa, že jeho cena (štyrikrát vyššia ako cena zemného plynu v roku 2019) vzrastie v dôsledku pravdepodobného zníženia finančných prostriedkov na jeho výrobu.

Bioplyn produkuje oxidy dusíka (NOx), čo ho diskvalifikuje na použitie v mestách. Napokon, jeho potenciálny skleníkový efekt, ktorý prispieva ku globálnemu otepľovaniu, je 86-krát vyšší ako skleníkový efekt CO2 za obdobie 80 rokov, a preto si vyžaduje veľmi starostlivý dohľad, aby sa minimalizovalo riziko únikov počas jeho výroby a prepravy.

Približne 10 % nákladných vozidiel, ťažkých nákladných, diaľkových a stavebných, bude od roku 2040 pravdepodobne poháňaných bioplynom.

Elektrická energia vyrábaná v Európe z obnoviteľných zdrojov alebo jadrovej energie v súčasnosti umožňuje v priemere 55 % úsporu emisií CO2 v porovnaní s fosílnou naftou. V niektorých krajinách, napríklad vo Francúzsku, je táto úspora viac ako 80 %.

Technológia pre elektromotory je ľahko dostupná a kapacita batérií sa neustále zvyšuje.

Bez priameho vplyvu emisií sú elektrické nákladné vozidlá najefektívnejším riešením problémov s mestským znečistením. Môžu sa nabíjať v noci - mimo špičky - buď na priemyselnej trojfázovej nabíjačke alebo na základnom nabíjacom termináli, majú tichú prevádzku a poskytujú vodičom veľký komfort používania.

Hoci sú eletrické vozidlá stále drahšie ako vozidlá s naftovým motorom, rozdiel sa neustále zmenšuje a niektoré vozidlá, ako napríklad zber odpadu, sú už plne konkurencie schopné. Od roku 2025 budú celkové náklady na vlastníctvo a prevádzku elektrického nákladného vozidla na mestské použitie nižšie ako náklady na nákladné vozidlo s naftovým motorom. Do tohto dátumu budú elektrické nákladné vozidlá pokrývať všetky typy mestského využitia.

Analýza nákladných vozidiel "od kolísky po hrob", ich celkových prevádzkových nákladov, jednoduchosti ich používania a dostupnosti dekarbonizovaných palív nás viedla k tomu, že do roku 2020 sa budú používať štyri dostupné druhy palív v nasledujúcom pomere:

• 0 % nákladných vozidiel používajúcich fosílnu naftu alebo zemný plyn.
• až 20 % nákladných vozidiel na biopalivá pre najťažšie použitie (diaľkové vozidlá, ťažké stavebné práce atď.).
• Približne 80 % nákladných vozidiel bude vybavených buď dobíjanými elektrickými batériami, alebo oduhličenými vodíkovými palivovými článkami na najnáročnejšie použitie. Presný podiel využívania týchto dvoch zdrojov energie zatiaľ nie je známy.